Vývoj organizmu sprevádzaný anatomickými, fyziologickými a biochemickými zmenami v období detského veku je príčinou heterogenity skupiny detských pacientov vo vzťahu k farmakokinetike a farmakodynamike liečiv, čím si farmakoterapia tejto vekovej skupiny vyžaduje osobitnú pozornosť. Časté chýbanie terapeutických indikácií, spoločne s nedostupnosťou optimálneho dávkovania a liekových foriem môžu byť príčinou nežiaducich účinkov liečiv, eventuálne ich fatálnych komplikácií. Preto sa do popredia dostáva potreba individuálneho prístupu k detskému pacientovi v porovnaní s dospelými. Úlohou pediatra je navrhnúť taký algoritmus liečby, ktorý by mal preventabilný efekt, viedol k vyliečeniu detských pacientov, alebo aspoň zmiernil nepríjemné klinické symptómy ochorenia, eventuálne pomohol s jeho diagnostikou. Dostáva sa často do neľahkej úlohy, v ktorej musí svojím správnym rozhodnutím čo najrýchlejšie zasiahnuť. Jedným z prvých krokov na ceste k tomuto cieľu je efektívnosť medikácie, závislej okrem iného aj od spôsobu podania, výrazne ovplyvňujúceho biologickú dostupnosť aplikovaného liečiva. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa práca venuje farmakokinetike liečiv na úrovni ich absorpcie, pričom rozoberá a porovnáva výhody a nevýhody 14 rôznych spôsobov podávania liečiv v pediatrii.