Martinské centrum pre biomedicínu, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, https://www.jfmed.uniba.sk/pracoviska/vedecko-vyskumne-pracoviska-a-centra/martinske-centrum-pre-biomedicinu/

Úvod do neurodegenerácie

Autor: Martin Kolísek, Christián Terkanič

anotačný obrázok

Nervový systém (NS) je najdôležitejším systémom ľudského tela, ktorý umožňuje rýchlu koordináciu ostatných vnútorných systémov a flexibilnú interakciu organizmu s okolím. NS pozostáva z centrálneho NS (CNS) tvoreného mozgom (cerebrum) a miechou (medulla spinalis) a nervovej periférie (PNS, periférna nervová sústava). CNS, predovšetkým mozog môžeme prirovnať k centrálnej počítačovej jednotke (CPU), ktorá neustále vyhodnocuje, interpretuje a integruje vstupy z periférie. Zároveň vytvára nové vzorce (programy), ktorých cieľom je v spolupráci s PNS udržať homeostázu (integritu/vnútornú stabilitu) organizmu. Štrukturálnu komplexnosť NS najlepšie demonštruje mozog, ktorý u človeka pozostáva približne z 86 - 89 ´ 109 (pôvodne odhadovaných 100 ´ 109 nervových buniek) a približne 10 ´ viac gliových buniek (Herculano-Houzel, 2012; Azevedo et al. 2009). Nervové bunky (neuróny) majú v mozgu človeka najrôznejšiu morfológiu a ich morfologické analógy (Obr. 1) nachádzame v CNS naprieč živočíšnou ríšou. Neuróny mozgu spolu vytvárajú sieť, ktorej odhadovaná celková dĺžka môže dosahovať až 172 ´ 107 km, čo predstavuje 3 ´ vzdialenosť zo Zeme na Mars, alebo zo Zeme k Slnku (Stuart Bunt, www.quora.com).

Úvod do bunkových kultúr a bunkového inžinierstva

Autor: Ján Strnádel

anotačný obrázok

Pri riešení diplomových a dizertačných prác na lekárskych a prírodovedeckých fakultách sa študenti často stretávajú s problematikou in vitro modelovania ochorenia pomocou bunkových kultúr alebo bunkových línií. Aj v prípadoch, keď je vhodná bunková línia dostupná komerčne, je potrebné mať aspoň základné vedomosti o kultivácii, pasážovaní, kryoprezervácii a charakterizácii buniek. V prípade, keď vhodný bunkový model nie je dostupný, je eventuálne možná jeho príprava technikami bunkového inžinierstva.

Parkinsonova choroba

Autor: Martin Kolísek

Vysokoškolské skriptá „Parkinsonova choroba I“ sú prvým dielom z plánovaných troch dielov, ktoré by mali slúžiť ako doplnkový štúdijný materiál prinášajúci aktuálne informácie o Parkinsonovej chorobe.
Sú určené predovšetkým pre študentov postgraduálneho štúdia v odbore neurológia, lekárska genetika a molekulová medicína a biochémia, lekárov v špecializačnej príprave v týchto odboroch, ale aj lekárov špecialistov (neurológov, klinických genetikov), genetických poradcov, farmaceutov a vedeckých pracovníkov z oblasti neurovied.
Prvý diel prináša: (1) aktuálny prehľad klinicky-relevantných informácií o Parkinsonovej chorobe, (2) objasnenie všeobecných genetických princípov v dedičnosti Parkinsonovej choroby, (3) konkrétne príklady typov dedičnosti Parkinsonovej choroby, (4) informácie o faktoroch komplikujúcich genetickú analýzu dedičnosti Parkinsonovej choroby, a (5) prehľad génov/proteínov asociovaných s autozomálne dominantnou formou Parkinsonovej choroby a popis ich zapojenia do fyziologických, respektíve patofyziologických procesov v bunkách.