Prednáška pre Univerzitu tretieho veku (UTV)                                                                                                   

„UTV systém a financovanie pre UTV ” – prof. MUDr. Viery Švihrovej, CSc., zo dňa 03.10.2023.                                                                             

Prednáška pre Univerzitu tretieho veku (UTV)                                                                                                   

„Trombóza” – doc. MUDr. Juraja Sokola, PhD., zo dňa 17.09.2024.                                                                                     

Výživa  už od najútlejšieho veku významnou mierou ovplyvňuje zdravie jedinca aj v neskoršom období života.  V  posledných rokoch nastáva významný pokrok a  objavujú sa viaceré zmeny vo výžive detí v jednotlivých vekových obdobiach. Na túto skutočnosť je poukázané v uvedenom  učebnom texte, ktorý  je určený pre študentov všeobecného lekárstva, ošetrovateľstva a nemedicínskych odborov.

Nadobličky patria medzi najdôležitejšie žľazy s vnútornou sekréciou, ktorých správna činnosť je esenciálna pre funkciu všetkých ostatných orgánových systémov. Absolútny nedostatok nadobličkových hormónov je nezlučiteľný so životom, preto včasné rozpoznanie symptómov a adekvátna liečba sú nevyhnutné pre záchranu života a jeho následnú primeranú kvalitu. V predloženom učebnom texte sú opísané základné fyziologické poznatky o nadobličkách a ich hormónoch, ďalej etiológia, príznaky, súčasné možnosti diagnostiky a liečby pri nedostatku a nadbytku jednotlivých hormónov kôry a drene nadobličiek, pričom samostatnú kapitolu tvorí kongenitálna adrenálna hyperplázia. Verím, že tieto poznatky budú nápomocné pre študentov študujúcich v odbore Všeobecné lekárstvo, najmä v príprave na skúšku z pediatrie, ale aj pre iné príbuzné odbory.
 

Prednáška pre Univerzitu tretieho veku (UTV)                                                                                                   

„Kožné ochorenia v staršom veku.” MUDr. Tatiana Hurtová, PhD., MSc., MBA ,  zo dňa 05.05.2026.                                                                   

Prednáška pre poslucháčov UTV

Gerontológia.Gerontopsychológia. Psychické zmeny v séniu. Stratégia vyrovnávania sa so starobou - konštruktívna stratégia, stratégia závislosti., obranná stratégia, stratégia hostility, sebanenávisti. Gerontopsychiatria. Organické a symptomatické psychické poruchy v séniu. Demencie - epidemiológia,  kritériá, stupne. Alzheimerova demencia. Vaskulárna demencia. Poruchy vedomia. Poruchy nálady. Depresia.

Potravinová alergia (PA) sprevádza ľudstvo od nepamäti. Už Hippocrates a Galén dokumentovali alergické reakcie po požití niektorých potravín, avšak vedomostný rozmach v tejto oblasti medicíny nastal až v dvadsiatom storočí. Poznatky o tomto pomerne častom ochorení sú značné, i keď na druhej strane treba priznať, že nie všetko chápeme do takých detailov, aby sme terapeuticky kauzálne „reštituovali“ porušenú funkciu imunity vedúcu k prejavom potravinovej alergie. Jej prevalencia, podobne ako aj v prípade mnohých iných alergických ochorení, stúpa, a to predovšetkým v detskom veku.

Prednáška pre Univerzitu tretieho veku (UTV)                                                                                                   

„Gynekologické problémy žien vyššieho veku.” MUDr. Michaela Hrtánková, PhD.,  zo dňa 03.03.2025.                                                                               

Predkladaná vysokoškolská učebnica je určená predovšetkým študentom lekárskych fakúlt, ako aj lekárom a ďalším zdravotníckym pracovníkom nielen z oblasti pediatrie, ale aj z príbuzných odborov, a to tak v rámci pregraduálneho ako aj postgraduálneho vzdelávania zdravotníkov.
Vývoj spánku je u dieťaťa charakterizovaný nielen mnohými fyziologickými zmenami v organizme v jednotlivých vekových obdobiach ale aj rôznymi patologickými stavmi typicky asociovanými s daným vekovým obdobím. Poruchy spánku a bdenia v pediatrickej populácii predstavujú dôležitý míľnik aj k pochopeniu viacerých patologických stavov, ktoré sa prezentujú počas dňa ale majú svoj pôvod v spánku.
Cieľom tejto publikácie je poskytnúť ucelený prehľad jednak o základných charakteristikách spánku v detskom veku, etiopatogenéze, klinických príznakov, špecifikách v diagnostike či nových terapeutických prístupoch u detí so spánkovými poruchami dýchania so zameraním sa na obštrukčné spánkové apnoe ako najčastejšiu poruchu dýchania v spánku v pediatrickej populácii.

V poslednom desaťročí je problematika osteoporózy vysoko aktuálna. Prevalencia v dospelom veku má epidemiologický charakter. Jej následky, fraktúry, významne znižujú kvalitu života, zvyšuju morbiditu a riziko úmrtia. Pre spoločnosť tak osteoporóza predstavuje vážny socioekonomický problém. Kostné tkanivo bolo dlhodobo na pokraji záujmu detských lekárov. Pokiaľ dieťa dobre rástlo, očakavalo sa, že má dobré kosti. V súčasnosti sa už jednoznačne diferencuje pojem „rast kosti“ a „kvalita kosti“. Potreba venovať sa problematike „Kalcioveho metabolizmu a osteporozy v detskom veku“ vzišla z požiadaviek mojich kolegov a študentov. V porovaní s dospelým vekom, v pediatrii je táto problematika menej preskúmaná a odlišná, najmä s prihladnutím na vyvíjajúci sa detský skelet. Táto práca by mala byť pomocnou rukou pri diferencialno-diagnostických problémoch s dysbalanciou vápnika v sére u detí. Navrhuje určité algoritmy s cieľom zefektívniť a urýchliť diagnostický proces a liečbu. Hlavným cieľom práce je však podporiť význam kostného zdravia v detskom veku, ktoré podstatne znižuje riziko osteoporózy nielen v starobe.

Vývoj organizmu sprevádzaný anatomickými, fyziologickými a biochemickými zmenami v období detského veku je príčinou heterogenity skupiny detských pacientov vo vzťahu k farmakokinetike a farmakodynamike liečiv, čím si farmakoterapia tejto vekovej skupiny vyžaduje osobitnú pozornosť. Časté chýbanie terapeutických indikácií, spoločne s nedostupnosťou optimálneho dávkovania a liekových foriem môžu byť príčinou nežiaducich účinkov liečiv, eventuálne ich fatálnych komplikácií. Preto sa do popredia dostáva potreba individuálneho prístupu k detskému pacientovi v porovnaní s dospelými. Úlohou pediatra je navrhnúť taký algoritmus liečby, ktorý by mal preventabilný efekt, viedol k vyliečeniu detských pacientov, alebo aspoň zmiernil nepríjemné klinické symptómy ochorenia, eventuálne pomohol s jeho diagnostikou. Dostáva sa často do neľahkej úlohy, v ktorej musí svojím správnym rozhodnutím čo najrýchlejšie zasiahnuť. Jedným z prvých krokov na ceste k tomuto cieľu je efektívnosť medikácie, závislej okrem iného aj od spôsobu podania, výrazne ovplyvňujúceho biologickú dostupnosť aplikovaného liečiva. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa práca venuje farmakokinetike liečiv na úrovni ich absorpcie, pričom rozoberá a porovnáva výhody a nevýhody 14 rôznych spôsobov podávania liečiv v pediatrii.