Základné princípy diagnostiky a liečby autoimunitných chorôb

Imunitný systém je mimoriadne komplexným a zložitým „orgánom“, ktorého fungovanie už dávno nemôže byť vnímané len v zmysle ochrany pred infekciami. Najmä vo vyspelých krajinách v posledných rokoch pozorujeme výrazný nárast chorôb, ktorých podkladom je práve porucha fungovania imunitného systému – nie však v zmysle nárastu infekčných chorôb (ako to ešte stále môžeme pozorovať v rozvojových krajinách), ale zlyhania imunitného dohľadu v podobe imunodeficientných stavov a nádorových ochorení, resp. naopak premrštenej reakcie imunitného systému na vonkajšie podnety (alergické choroby) alebo dokonca na telu vlastné molekuly (autoimunitné choroby).
Práve posledné menované sa v ostatných rokoch dostávajú na popredné priečky morbidity a mortality (u žien v strednom veku už zaberajú tretiu priečku hneď za srdcovo-cievnymi chorobami a malignitami). Autoimunitný proces – teda reakcia organizmu voči vlastnému tkanivu – môže pritom postihovať ktorýkoľvek orgán alebo tkanivo, ale tiež celý organizmus bez orgánovej špecificity. Vo všeobecnosti je veľkým úskalím diagnostiky autoimunitných chorôb ich mimoriadne nešpecifický klinický obraz s postupným nenápadným začiatkom a často viac rokov trvajúcim obdobím, kedy pacient navštevuje viacero odborných ambulancií bez stanovenia správnej diagnózy. Nápomocné v tomto procese sú najmä imunologické laboratórne vyšetrenia – v texte popisujeme vyšetrovacie metódy využívané vo viacerých odboroch medicíny práve s ohľadom na možnosti ich využitia pri diagnostike autoimunitných chorôb. Rovnako sa venujeme princípom imunosupresívnej liečby, ktorá je jedinou kauzálnou liečbou autoimunitných chorôb a ktorá v posledných rokoch zažíva nebývalý rozmach.
Predkladaným rukopisom chceme teda prispieť k lepšiemu poznaniu princípov diagnostiky a liečby autoimunitných chorôb medzi študentmi lekárskych fakúlt s cieľom skvalitniť tak diagnostický, ako aj terapeutický proces v každodennej praxi.